Diagnostika a liečba rakoviny pankreasu je jednou z najťažších výziev modernej medicíny. Rakovina pankreasu nemá spočiatku žiadne viditeľné príznaky. Päťdesiat percent nádorov v čase diagnózy je už diseminovaných a radikálna resekcia nádoru je v tomto štádiu možná len u 15 až 20 percent pacientov.
Napriek smutným štatistikám je rakovina pankreasu čoraz zriedkavejšie rozsudkom smrti. Čím viac o nej vieme, tým ľahšie ju porazíme alebo s ňou dokážeme žiť za podmienok, ktoré sú pre pacienta znesiteľné. Profesor vo svojej knihe Rakovina pankreasu alebo ako zvíťaziť nad tichým zabijakom hovorí nielen o príčinách a druhoch rakoviny pankreasu, ale aj o najnovších liečebných metódach a nástrahách, do ktorých sa pacient môže dostať pri kontakte so zdravotnou službou – www.europacolon.sk.
Čas je pri liečbe rakoviny pankreasu veľmi dôležitý – táto kniha vás naučí, ako ho čo najlepšie využiť v boji proti tejto chorobe. Pankreas sa označuje za “chemickú továreň” a “orgán s vetou”. Vyrába látky, bez ktorých nemôžeme žiť. Málokedy nás upozorní na svoje problémy, preto sa o pankreas začíname starať, keď je už neskoro,
AKO VYHRAŤ NAD TICHÝM ZABIJAKOM
Nemyslíme na to každý deň. Sotva niekto dokáže presne určiť jeho miesto v tele. Nešetríme ju ako pečeň alebo žalúdok. Často ani nevieme, čo ho chráni a čo ho otravuje. A neuvedomujeme si, že zohráva kľúčovú úlohu v našom živote. Ako srdce, pľúca alebo mozog. Pankreas vyzerá nenápadne, je to ružovo-šedý “sleď” zastrčený v hornej časti brušnej dutiny, ale je skvelý a stály.
Pracuje bravúrne v dvoch funkciách: produkuje životne dôležité hormóny a tráviace enzýmy, ktoré zabalené vo vode putujú do dvanástnika, kde začínajú svoju prácu. Denne dokáže vyprodukovať až tri litre pankreatickej šťavy a len zriedka sa sťažuje, keď je s ňou niečo v neporiadku. Nefňuká, neštípe ani nebolí. Statočne znáša každé grilované bravčové koleno s pivom, každú cigaretu, každú kapustnicu.
Pracuje na plný výkon, pokiaľ má na to silu, a keď jej táto sila chýba, často je už neskoro na záchranu. Preto si zaslúži našu pozornosť a náklonnosť.
Ani ja som na ňu nemyslela a netušila som, kde je, až kým dvaja moji blízki ľudia nezistili takmer v rovnakom čase, že majú rakovinu pankreasu. Obaja sa dostali do starostlivosti profesora Pawla Lampeho, významného chirurga, priekopníka mnohých chirurgických techník, špecialistu na nádory tráviacej sústavy a… himalájskeho horolezca, ktorý v živote nezdolal niekoľko vrcholov, pretože po ceste musel zachraňovať životy iných ľudí, a vie to ako nikto iný. Rakovina pankreasu je spojená s rozsudkom smrti.
Profesorovi Lampovi sa podarilo zachrániť život jednej z dvoch osôb, ktoré mi boli blízke. Druhý zomrel krátko pred dokončením tejto knihy. Je však dôležité vedieť, že 50-percentná miera vyliečenia je v prípade tejto choroby príliš optimistická. Rakovina pankreasu je stále spojená s najnižšou mierou prežitia v porovnaní s inými bežnými druhmi rakoviny. Je to jediné nádorové ochorenie s jednocifernou – päťročnou – mierou prežitia.
Každý deň je diagnostikovaná u viac ako 1 250 ľudí na celom svete a odhaduje sa, že 1 180 z nich na ňu zomrie. Hoci medicína napreduje impozantným tempom a k dispozícii sú účinnejšie spôsoby liečby, štatistiky sa nezlepšujú, keďže výskyt rakoviny pankreasu stúpa a pacienti sú čoraz mladší. Vedci nepochybujú, že to má civilizačný základ. Plasty, smog, vysoko spracované potraviny, pesticídy – aj keď sa veľmi staráme o svoje zdravie, pred jedovatými látkami sa nedokážeme úplne ochrániť a je ich stále viac a viac.
Rakovina pankreasu je demokratické ochorenie, postihuje mužov aj ženy, mladých aj starých, bohatých aj chudobných, alkoholikov, ktorí si katastrofálne poškodili pankreas, fajčiarov cigariet aj zdravo sa stravujúcich športovcov vegetariánov.
Šance pacienta na prežitie však už nie sú také demokratické. Pacienti mimo veľkých mestských centier majú oveľa ťažší prístup ku komplexným vyšetreniam, a preto majú menšiu šancu na presnú diagnózu a rýchlu liečbu, pričom pri rakovine pankreasu je rozhodujúci čas. Ľudia z môjho okolia mali šťastie: pochádzali z Varšavy, mohli si dovoliť urobiť niektoré vyšetrenia súkromne a nemuseli čakať týždne v rade na vyšetrenie u špecialistu, ultrazvuk alebo CT.
Pacienti, ktorí si to nemôžu dovoliť, žijú na vidieku, cestujú desiatky kilometrov do mesta na každé vyšetrenie a čakajú na vyšetrenie celé týždne, majú, ako hovorí profesor Lampe, v občianskom preukaze napísanú rýchlejšiu smrť. Profesor prijímal na svojom oddelení pacientov z celej krajiny. Svedectvo nerovnakých šancí na prežitie ho veľmi bolelo. V nemocnici vytvoril zoznam preživších pacientov a nazval ho “Schindlerov zoznam”. Skutočnosť, že sa stále predlžoval, dávala jeho práci zmysel.
V každodennom živote nemocnice je však smrť oveľa častejšia. Každý pacient, každý pacientov blízky človek spanikári už pri vyslovení tohto slova a treba sa vyrovnať so smrťou. Pomáha vám s tým aj profesor Lampe. A hoci je pre neho smrť každého pacienta tragédiou, naučil sa pri nej neprepadnúť hystérii, hovorí úprimne, namiesto paniky prináša zmierenie a vnútorný pokoj, a to je schopnosť, ktorá charakterizuje len vynikajúcich lekárov.